Moja partia “dôchodcov” zorganizovala výlet na ostrov Miyake. Ako ináč, hlavným cieľom na tomto ostrove je pozorovanie vtáctva. To preto, že väčšina ľudí v skupine, ktorá sa na ostrov vybrala, je členom Japan Wild Bird Society. To je spoločnosť, ktorá sa venuje špehovaniu divého vtáctva.
Pred nedávnom som šiel okolo miesta, kde pred rokom hniezdila sova. Vtedy tam bolo kopec ľudí, ktorý si ju chceli zvečniť spolu s jej mláďatami. Boli tri.
Tu je možné vidieť niektorých aj s ich výbavami. Minimálna dĺžka výbavy ( 🙂 myslím objektívu) bola 300 mm. To som sa s mojím 80-200 objektívom nemohol rovnať. Zväčša to boli dôchodcovia alebo ľudia krátko pred dôchodkom. Bol síce víkend, no i počas pracovného dňa ich tam bolo dosť. Viem to, lebo som tam bol i ja v tom čase. 🙂
Tu je to, čo som odfotil so svojím objektívom. Spravil som samozrejme chybu. ISO som nechal nízke, čo spôsobilo krátky čas, následkom čoho je fotka trochu rozmazaná. Aspoň si všimnete rozdiel. Rozdiel v čom?
Zastavil som sa na tomto mieste opäť. Možno by som sa nezastavil, keby nevidím pár aut parkovať poblíž. Tým pár myslím doslovne 2 autá. Jedno po mojom príchode odchádzalo. Prišiel som bližšie k miestu a videl som jedného pána s fotoaparátom a dlhým objektívom, ako sa díva do korún stromov. “Je tu opäť”, pomyslel som si. A bola. Pani sova sa po roku vrátila a opäť tu hniezdi. S pánom sme sa chvíľu porozprávali a pred odchodom som si chcel ako dôkaz spraviť fotku.
No svoj najdlhší objektív som nemal so sebou. Len 100 mm makro objektív. Nebolo to najhoršie, no sova nejako moc nevynikla, ba sa strácala na tom strome.
Pán s dlhým objektívom sa trochu pousmial a spýtal sa ma, či mám Nikon. Keď som potvrdil, ponúkol mi svoj objektív, nech si spravím fotku. Trochu lepšiu ako s tým 100 mm makrom. Tu je.
Pani sova. Aká pekná, keď človek použije vhodný objektív. A tie pazúre. No paráda.
Poďakoval som sa a šiel domov. Samozrejme potešený.
Ak v prehliadači stlačíte F11 tlačidlo, alebo v menu si nájdete “full screen” nastavenie, tak môžete fotku vidieť na celú obrazovku, skoro.
Výlety do prírody ľudia zväčša začínajú na jar. Tentokrát sme sa vybrali pozorovať vtáky. Cieľom bol vták menou Oruri. Taký malý, modro-biely. No môj objektív nie je na takéto malé vtáky to najlepšie. 200 mm (efektívne asi 300) to nie je ktovie čo. Z ruky fotené, roztrasené… radšej ani neukážem. Našťastie bolo i pár iných zaujímavých objektov. Tu je pár fotiek.
Tu je pár obrázkov kvetu Akebi. Väčšina obrázkov sú samčie kvety. Len jeden obrázok je samičí kvet, ktorý má tri lupene ružovej farby. Aby boli plody, treba tie samičie kvety opeliť. Na to treba iný strom, ktorý sa v okolí žiaľ nenachádza. Preto sme použili kvety, ktoré sme si priniesli včera z inej lokality. Dokopy bolo 9 samičích kvetov. Plody majú vraj chuť ako banány. No na to, ako sme boli úspešný si budeme musieť počkať. Tu sú zatiaľ aspoň fotky.
Nie len v starých domoch, no hlavne v nich nie je problém nájsť sem tam pavúka. Zväčša ich prezradí utkaná sieť, alebo aspoň vlákno, na ktorom sa začne zachytávať prach. Nepríjemná vec, hlavne keď má prísť návšteva. V Japonsku sú tiež pavúky. Tie v prírode, ktoré najčastejšie vidieť, majú zeleno žlté sfarbenie. Tie domáce majú dômyselnejšiu kamufláž.
Našiel som pár fotiek ešte z minulého Októbra, keby som bol na jednom výlete pozrieť si červené listy, čo je činnosť v Japonsku obľúbená. Bol to jeden z výletov v tom čase. O inom výlete som už písal v inom príspevku ( s názvom “Jeseň v Japonsku“). Tento bol spojený i s pozorovaním vtákov. To je jedna z ďalších činností, ktorej sa Japonci venujú, no skôr v zrelšom veku. To je ale o inom. Tu je pár obrázkov tohto vtáka.
Na jar je tu populárne pozorovať ako kvitnú čerešne, na jeseň ako opadávajú listy. Tie listy neopadnú samozrejme len tak, no najprv sa sfarbia, potom ešte raz a nakoniec postupne jeden po druhom opadnú. Toto divadlo trvá niekoľko týždňov, ak však nepríde tajfún a nesfúkne všetky listy zo stromov počas jednej búrky. Tento rok sa to nestalo, tak sme si mohli úžiť listov do sýtosti.
Pár fotiek s komentármi ďalej.
Pred nedávnom som spomínal, že pozorovanie či výlety za sfarbenými listami sú v Japonsku obľúbené. Na mnohých miestach pri chrámoch majú vysadené javory, ktorých listy sa sfarbujú na jeseň do červena. V kontraste so vždy zelenými borovicami to je naozaj pastva pre oči. V stredu, počas štátneho sviatku, sme sa vybrali na sever, aby sme našli nejaké pekné stromy i my. V mapách majú pri niektorých lokalitách zakreslenú špeciálnu značku pre pozorovanie farebných listov.
Včera som našiel niekoľko fajných fotiek, ktoré som následne skúsil ako pozadie na pracovnej ploche. Vyšli vcelku fajn, tak sa s nimi podelím. Možno sa niekomu na ploche tiež zapáčia.
Found recently several photos that are suited for wallpaper. After trying them out I decided to share them. If you like, you can use them.
Prechádzal som archívom fotiek a narazil som na niekoľko pekných fotiek kvetín a kvietkov. Fotky vznikli v rozličnom čase a za rozličných podmienok, no vždy to bola zábava a relax. Vlastne ako všetky fotky, pretože to je ich účel.
Takže po kliknutí uvidíte celú galériu fotiek. Kliknutie na jednotlivé fotky vás dovedie k väčším formátom fotiek.
Verím, že potešia vaše oko 🙂