Po čase pridávam pár fotiek z prírody.
Najprv sme videli hada, ktorý chcel asi chytit žabu v kanáli, no prišla mu pod zub jašterica. Iný deň to bola mucha čo cucala inú mušku… A potom pár vážok a nočný motýľ.
Objektív 200-500 F5.6 od Nikonu mi robí radosť. S predošlým objektívom to už nebudem porovnávať, lebo sú to dve úplne iné kategórie. Takisto nebudem porovnávať D80 a nový D7200. Alebo len trochu. Viac pixelov, viac obrázkov za sekundu, lepšie ISO. To ISO je nie len lepšie, je to o veľa lepšie. Fotografia spravená v prítmí baru na ISO 10 000 je plne použiteľná. D80 to vytiahne len do 1250. Tam je to dosť zašumené. D7200 sa na 1000 ani nezapotí.
Spolu s 200-500 F5.6 tieto dva produkty od Nikonu spolupracujú veľmi pekne. Už sa nemôžem vyhovárať na fotoaparát či objektív. Už len moja nedokonalá technika môže byť zodpovedná za nepodarené fotografie.
Tu je pár dodatočných fotiek.
Asi pred pol rokom som kúpil nový objektív od Nikonu 200-500 F5,6. Rozhodoval som sa medzi Sigmou a Tamronom, no nakoniec ma známi presvedčili, že Nikon je lepšia volba. Určite lepšia voľba ko môj predošlý objektív na vtáky Nikon 80-200 F2,8. Nebudem porovnávať, lebo sú to objetívy z inej doby (rozdiel asi 30 rokov). Chcem sa len podeliť o pár postrehov z používania tohto objetívu s telom Nikon D80.
Telo D80 má viac ako 8 rokov od vydania a bezchybne funguje doteraz. Clona nového objektívu na D80 sa nedá zmeniť, čo znamená, že je konštante na F5,6. To je asi jediná chyba na spojení tohto objektívu s mojím starým telom D80. Ostretnie, hoc trochu pomaly, funguje bezchybne. Najviac som bol prekvapený z funčnosti VR (vibration reduction). Nikon deklaruje jeho účinnost 4,5 stops, čo znamená, že objektív so zapnutou VR dokáže predĺžiť čas, ktorý je potrebný na urobenie ostrého záberu. To pri porovnaní so starým objektívom 80-200, ktorý VR nemal, je asi najväčšie prekvapenie, ktoré mi tento objektív pripravil.
Samozrejme 500 mm je iná trieda a fotky i malých vtákov sú na neporovnanie voči starému objektívu. VR je super, no každý špás čosi stojí a v tomto prípade je to životnosť batérie. Dve batérie su nutnosť v mojom prípade. Najlepšie plne nabité.
Tu je pár obrázkov, ktoré boli spravené pomocoud D80 + 200-500 F5,6.
Na internete predávali niekoľko násad na telefón (iPhone zväčša), pomocou ktorých sa dala modifikovať “ohnisková vzdialenosť” fotoaparátu v telefóne. Cana je zväčša okolo 20$.
Dostal sa mi do rúk starý skener, ktorý bol na vyhodenie. Našiel som v ňom malú šošovku. Pomocou obojstrannej pásky som ju prilepil pred fotoaparát ne telefóne. Tu je pár ukážkových fotiek.
Kúpili sme Dračie ovocie (Dragon fruits alebo Pitaya). Na vyskúšanie. Chuť nebola moc výrazná, štruktúra bola chrumkavá, podobná červenému melónu. Možno trochu pevnejšia.
Toto ovocie má vela vitamínu C a železa. Vlániny má tiež požehnane.
Spavili sme z neho mixovaný nápoj.
Cez víkend som na strome našiel skáčuceho pavúka. Sú to milé stvorenia, ktoré sú vcelku zvedavé. Alebo tak aspoň vyzerajú.
V práci mi chodil jeden po monitore. Pri každom mojom pohybe sa na mňa otočil, aby ma lepšie videl. Bol vcelku priateľský, no už sa odsťahoval. Naposledy som ho videl na schodoch asi 30 m od našej kancelárie. Asi nemal dosť jedla.
Toho na strome som pre istotu rýchlo odfotil. Tu je pár jeho obrázkov.
Tento víkend hoci upršaný, naokolo sa preháňajú dva tajfúny, bol vcelku plodný na vzácne či skôr vtáky zriedkavé v našom okolí. V sobotu sme dostali správu o dvoch druhoch, ktoré boli videné neďaleko v poli. Asi tak 60 km. No boli sme zaviazaní mlčanlivosťou, aby sa tam nestrhla mela. Veľa ľudí, samá tlačenica. V nedelu sme tam boli ako na koni (či skôr aute).
Dlhoročný pozorovateľ nám povedal, že jedného vtáka videl i päť krát, no druhého videl teraz len po druhý krát. Takže boli naozaj zriedkavé. Jeden sa volá Renkaku a druhý Akagashira.
Kvôli dažďu sme boli v aute a z tadiaľ sme i fotili. Spolu s dažďom to bola dobrá kombinácia. Renkaku sme videli na vzdialenosť asi 10 m. To ešte môj 200 mm objektív zvláda. Pre menšie vtáky i to je ďaleko.
Z toho dňa mám i nové pozadie na pracovnú plochu. Pozrieť si ho môžete na stránke wallpapers.
Tak nám zarodili. Huby Shitake.
Asi pred dvoma troma týždňami sme kúpili kváder z pilín (asi) zaštepený hubami Shitake. Kváder bol zabalený v plastovom obale, aby nevyschol. Dali sme ho do plastovej nádoby, postriekali vodou, zatvorili fóliou, aby nám vlhkosť neušla a čakali.
Keďže vonku bola ešte zima, po prvých náznakoch rastu sa proces akosi zastavil. Dali sme nádobu do vnútra a po pár dňoch nám vyskočili klobúčiky. Včera sme zobrali prvú úrodu.
Shitake
Myslím, že nadpis vraví všetko. Bolo to fotené pred šintoistickou svätyňou. Topánky sú súčasťou tradičného oblečenia šintoistických kňazov.
Tie vankúšiky nemajú chybu.
Pred pár mesiacmi sa nám podarilo dostať do Japonského skanzenu. Volal sa Meijimura, alebo po našom, dedina Meiji. Názov Meiji je odvodený od názvu éry (1868-1912), počas ktorej sa zmenilo Japonsko z izolovaného feudalizmu do jeho súčasnej modernej podoby. Meiji je v preklade “osvietené vládnutie”, čo značí cestu, ktorou sa vydal len 14 ročný Mutsuhito – 122. cisár.
V tomto období bolo postavených množstvo budov, ktoré čerpali inšpiráciu v zahraničí. A ako už názov tohto príspevku hovorí, kde je skanzen, tam je množstvo budov. A to najmä tých starších. V tomto skanzene je možné vidieť 66 budov z obdobia Meiji. Do väčšiny budov sa dá i vstúpiť a pozrieť si dobové zariadenie izieb. Prejdenie celého skanzenu nám rýchlejším tempom zabralo tak asi 4 hodiny.
Tu je zopár fotiek.