Author Archives: Martin

Pár pohľadov späť

Včera som pridal niekoľko starých postov ešte z roku 2007. To boli prvé či druhé roky tu v Jp. Milé čítanie. Môžete ich nájsť na pravej strane v archíve pod rokom 2007 a 2008. Niektoré obsahovali fotografie, tak tie pridám postupom času.

Spím a či bdiem? Alebo paralýza počas spánku.

V show od Derrena Browna s názvom “Derren Brown vyšetruje – lovec duchov“(v Angličtine), tento šoumen, psychológ, hypnotizér a znalec ľudí objasňuje možné príčiny, prečo ten človek – lovec duchov – tomu čo robí verí. V jeho prípade to začalo, keď ako mladý človek mal počas spánku neobvyklí zážitok. Prebudil sa úplne paralyzovaný, pričom mal pocit, že v izbe je niekto cudzí.

Continue reading

Japonské sladkosti

Boli sme na návšteve Japonskej cukrárne. V porovnaní so Slovenskou je tu jeden rozdiel. Ponúkané sladkosti sú sezónne. To čo si môžete vychutnať dnes, už o mesiac v menu byť nemusí. Zákusky, maškrty, ovocné poháre sú vyrábané zo sezónnych plodín. V lete to je napríklad strúhaný ľad ochutený rozličnými sirupmi či krémami. Teraz na jeseň používajú fazule či jedlé gaštany. Tu je pre príklad jeden naservírovaný ovocný pohár. Continue reading

drevene pero - vyroba

Japonské dediny Magomejuku and Tsumagojuku

Pôvodne som chcel napísať, že sú to múzeá japonskej dediny, no v čase svojho  rozkvetu to boli stanice na ceste z Kyóta do mesta Edo, čo je dnes Tókyo, a tak tam bol čulý obchodný ruch. Počet obyvateľov v roku 1843 bol 717. V tom roku malo Tokyo už viac ako 1 000 000 obyvateľov a bolo to v tom čase najväčšie mesto na svete. Ale to je o inom.

Magomejuku i Tsumagojuku ležia každé v inej provincii hoc sú vzdialené len asi 7 km. Magomejuku leží v provincii Gifu a Tsumagojuku leži v provincii Nagano. Ale aby som toľko nepísal, tu je pár obrázkov.

Continue reading

chalupky v zubereci

Múzeum oravskej dediny Zuberec – Brestová

Niekoľko dní sme sa túlali po Slovensku. Jedna zo zastávok bolo i Múzeum oravskej dediny v Zuberci – Brestová. Múzeum, v ktorom je niekoľko desiatok historických budov z Oravy je naozaj pekne zasadené do prostredia. Domáce zvieratá ako kozy, ovce, sliepky, husi a zajace vytvárajú dojem, že gazda si len na minútku odskočil niekam za roh. Nádherná zeleň a potok pretekajúci cez túto dedinku len dotvárajú celkovú atmosféru. Vôňa lesov sa tu strieda s vôňou dediny. Jednoducho ideálny opis mojej predstavy o dedine. Ale tej historickej, nie súčasnej. Tu je pár fotiek.

Continue reading

Zabudnutá peňaženka

Pár dní dozadu bol v denníku sme uverejnený článok, ako čašník zatajil majiteľovi, že mu iný hostia odovzdali jeho zabudnutú pánsku taštičku. Chlapec (22 rokov) mal smolu, pretože ten pán bol bývalý policajt. Po vyšetrovaní a výsluchu sa čašník priznal, že peniaze naozaj zobral a ukryl ich u starej mamy. Ex-policajt mladíkovi nechcel spôsobovať nepríjemnosti, pretože verí, že sa dostatočne poučil. Je pravdepodobné, že sa poučil.

Podobný príbeh sa odohral zhodou okolností nedávno aj kamarátovi tu v Japonsku. Zabudol si peňaženku na smetnom koši v KFC (fast-food sieť). Zistil to až v aute po niekoľkých kilometroch. Keďže sa vracať nechcel, tak si na internete zistil adresu a číslo telefónu a zavolal do tej prevádzky. Tá peňaženka tam ešte ležala na smetnom koši, nedotknutá. Aj mu povedali presnú sumu, koľko tam má. Nestratil sa ani yen. Poslali mu ju na dobierku na ďalší deň.

Spolu s tým čo som napísal v predošlom príspevku o japonskej naivite, by si niekto mohol myslieť, že v Japonsku sa nekradne. Je to poväčšine pravda. O ukradnutom bicykli počujem len zriedka, o autách ani nehovorím. Telefóny sa nekradnú. Čo sa sem tam stráca, najmä počas dažďa sú dáždniky. Prídete do budovy s dáždnikom, necháte si ho pri vchode v stojane na dáždniky a pri odchode tam už nie je. To je vraj tým, že dáždniky sú lacné a v každom nonstope ich za pár jenov kúpite. Zaujímavé. Mne to príde trochu drsné, okradnúť človeka v núdzi o dáždnik, keď ho potrebuje, no vraj Japonci to vnímajú trochu inak. Vraj to je niečo ako spoločný dáždnik. Keď potrebuješ, zoberieš si, keď nie, necháš v stojane.

Každá krajina má to svoje. Rozhodne tu ale neplatí heslo “Kto nekradne, okráda svoju rodinu.”

 

 

 

článok na sme.sk

Japonská naivita

Pred nejakým časom som sa rozprával s jedným známim, ktorý chodí na hodiny Japončiny. V triede je kopec cudzincov, najmä z Ázie, pár Európanov a jedna učiteľka. Je dobré explicitne napísať, že učiteľka je Japonka.

Jedna študentka spomenula, že stratila mobilný telefón, keď bola doma. Učiteľka sa opýtala, prečo nešla na policajnú stanicu, že ho tam niekto, kto ten telefón našiel, mohol priniesť. Táto nevinná otázka vyústila do hromadného smiechu. Smiali sa všetci študenti. Učiteľka mierne nechápavo pátrala po príčine smiechu.Príčinou bolo jej očakávanie, že to aj v inej krajine bude fungovať ako v Japonsku.

Veď je úplne normálne, že ľudia zanesú nájdené veci na políciu. Veď čo ak to bude niekto hľadať, že ano. Ono je to normálne, no asi nie mimo Japonska.

Známy túto udalosť komentoval ako naivita, v ktorej táto učiteľka žije. Ja by som skôr povedal, že žije v inej realite. Pretože pre ňu je reálne, že keď niečo stratí, tak to s najväčšou pravdepodobnosťou nájde na mieste, kde to stratila, alebo na miestnej policajnej stanici. To je miestna realita.

Škoda, že je táto realita lokalizovaná. Ale verím, že časom to bude lepšie aj na iných miestach, v iných krajinách. Ako v iných prípadoch, začať musí jednotlivec sám od seba. Zmena sa dá totiž očakávať len zdola.  ( 🙂 znie to trochu ako predvolebne heslo … 🙂 )

Ako ľahko zarobiť 1 000 000 dolárov

1 000 000 dolárov (amerických) to je pekná suma. Dozvedel som sa o relatívne ľahkom spôsobe, ako tieto peniaze zarobiť legitímnou cestou. Prečo relatívne ľahko? Pretože na to, aby ste mohli tieto peniaze zarobiť, musíte spĺňať jednu podmienku. Musíte mať nejakú paranormálnu vlastnosť a musíte byť schopný to predviesť overiteľným spôsobom.

Informácie a prihláška (v Angličtine):

http://www.randi.org/site/index.php/1m-challenge/challenge-application.html

Vysvetlenie …

Continue reading