Nie len v starých domoch, no hlavne v nich nie je problém nájsť sem tam pavúka. Zväčša ich prezradí utkaná sieť, alebo aspoň vlákno, na ktorom sa začne zachytávať prach. Nepríjemná vec, hlavne keď má prísť návšteva. V Japonsku sú tiež pavúky. Tie v prírode, ktoré najčastejšie vidieť, majú zeleno žlté sfarbenie. Tie domáce majú dômyselnejšiu kamufláž.

Keď sa mi prvý krát naskytla “možnosť” vidieť takého pavúka, bom mierne prekvapený a trochu i zaskočený. Nebol to taký ten pavúčik, čo visí na sieti, no skôr niečo, čo keby vám sadne na chleba s maslom, tak chleba nevidíte. To síce preháňam trochu, no nie moc.

Na obrázku ho môžete pekne vidieť. Keď kliknete na obrázok, mal by sa ukázať optimálne na celú obrazovku. Ak ho otvoríte v novom okne, tak potom vidíte originál veľkosť. Toto je samička, samčekovia su menší. Na wikipédii (Anglicky) majú i vlastnú stránku.

Ako som sa dozvedel, od domácich a z wiki, ľudia ich tu nejak moc neriešia. V južnejších a chudobnejších krajinách sú dokonca vítanými návštevníkmi, pretože sa živia rozličnými domácimi zvieratkami, ako sú šváby a strieborné rybičky. Nerobia siete, ale čakajú ticho na obeť a potom sa na ňu bleskurýchlo vrhnú.

Tento pavúk býval v starej skrini, ktorá bola prerábaná, na menšie skrine. Bol asi v šoku, no zachránili sme ho a dali pod priedomie. Možno chytí nejakú háveď a pochutná si. Tu je jeho detail, aby ste mu lepšie videli do tváre.  🙂

Vidíte mu do očí? No nie sú to oči dobráka? 🙂 Má ich síce skoro ako Adamsova rodina dokopy, no sú také … vlúdne. 🙂

Srandujem. Je to proste pavúk.

Jeden kamarát Ind, ho mal doma tiež, no zjavne sa mu páčila jeho posteľ. Chudák kamarát musel spať na gauči. 🙂 Trochu sa ho bál. Asi sa ten pavúk správal dominantne. Ale po čase sa ten pavúk odsťahoval, takže už môže spať vo svojej posteli.