Dnešný príspevok bude trochu prírodovedný, pretože sa min naskytla možnosť zúčastniť sa oberania letných mandariniek a tiež vykopávania bambusových výhonkov.
O bambusoch som pred príchodom len počul a keďže v Európe sa bambusy nevyskytujú, tak som ich ani nevidel na vlastné oči. Prvé stretnutie je vždy také pamätné a to moje s bambusmi bolo hneď po príchode do Japonska na letisku. Na letisku v Nagoyi ich majú totiž nasadené priamo vo vnútri v letiskovej hale. V tom čase som si ich pravdaže ani nevšimol, pretože som bol nevyspatý a mierne dezorientovaný. Našťastie sme sa šťastne dostali do cieľovej stanice.
Neskôr, keď som sa zabýval, tak sme sa s bambusom stretali pri cyklo-výletoch, ktoré sme z času načas podnikali vrámci spoznávania okolitého sveta. Také bambusové hájiky boli roztrúsené len tak ledabolo po okolí. Bambus je vlastne tráva, alebo aspoň patrí do tej rodiny (neviem či je to presne ten správny výraz pre radenie podľa druhu) a je okolo 1500 druhov (typov) bambusov. (zdroj: wikipédia) Podľa miestnej poučky sa má bežať do bambusového hájiku či lesa v prípade zemetrasenia. To je kvôli koreňovému systému, ktorý bambus vytvára a ktorým zabezpečuje stabilitu okolitej pôdy. Môžeme si to predstaviť ako železobetón, ktorý je niekoľko násobne odolnejší voči zemetraseniu. Korene bambusu plnia funkciu železnej výplne betónu, v našom prípade pôdy.
Bambus má v Ázii všestranné využitie a dokonca sa z neho v niktorých častiach stavajú aj domy. (zdroj: wikipédia) Naším cieľom boli výhonky bambusu, ktoré sa používajú v kulinárstve. Ide o mladé výhonky, ktoré začínajú práve vykúkať zo zeme, kde rastú z koreňov starších bambusov.
Postup pri zbieraní je asi takýto: výhonok obkopeme tak hlboko, aby sme na ňom videli raziť korene. Tesne nad tým miestom ho pomocou rýľu oddelíme od spodnej časti a je to.
Takto sme nazbierali asi 19 kúskov. Tento konkrétny bambusový hájik bol za domom jedného dedka. Bol tak v miernom briežku, takže plnil i ochrannú funkciu proti zosuvom pôdy pri zemetrasení. Dedko bol napriek svojmu veku (okolo 74) stále vitálny a dokonca nám pomohol niekoľko výhonkov i vykopať. Tak nám vlastne ukázal ako sa to má robiť. 🙂 Bola to vcelku zaujímavá skúsenosť a musím povedať, že taký hájik je vcelku fotogenické miesto.
Boli sme viacerí, takže počas striedania síl som mal čas i na pár fotiek. Neskôr, keď sme výhonky čistili a pani domáca ich balila a posielala známym, som mal možnosť ochutnať kúsok surového bambusového výhonku. Chuťou dosť pripomínal nezrelú kukuricu, teda takú, kde ešte nie sú vyvinuté zrná. Pravdepodobne to bude lepšie uvarené, no to sa dozviem až zajtra, pretože sme pozvaní na večeru. Skúsim spraviť nejaké foto a možno sa s Vami podelím.
Po vykopaní výhonkov sme pokračovali v zbieraní (skôr oberaní), no tentoraz to boli letné mandarínky. Letné preto, pretože mandarínky, tie klasické čo poznáme z obchodu, dozrievajú počas zimy, niekedy okolo Novembra – Decembra. Tieto sa od tých klasických líšili nie len tvrdšou šupkou, veľkým počtom semien v takmer každom mesiačiku, ale i chuťou. Tá bola taký mix medzi grepom a mandarínkou. Z grepu to bola tá horká chuť a z mandarínky sladkosť. (Doplnené:) Vitamíny v tejto verzii mandarínky sú pravdepodobne niekde na úrovni ostatných druhov, no to je len odhad. Isté je, že v lete tento grep-mandarínka hybrid dokonale osvieži.
Najlepšie boli tie na samom vrchu stromu, ktorého výška bola tak asi 2.5 m. Mandarinky sme strihali nožnicami a odstrihávali sme i stopky, aby sa nepoškodili navzájom. Smrad zhnitej či skysnutej mandarinky nie je zrovna lákavý. Také by boli už len na pálenie vhodné, hoci neviem, či sa také niečo robí. Možno. Na Slovensku by sa také isto robilo, keby máme mandarinky.
Mandariky sme potom pridali k bambusom, ktoré sa posielali a k tomu ešte nejaké iné veci, ktoré sa používajú pri príprave pokrmu z bambusových výhonkov. Medzi inými vecami boli i rozomleté plevy z ryže a cibula, ktorú sme nazbierali cestou z mandariniek.
Cestou sme sa zastavili ešte na cintoríne, kde mala rodina hrob. V Japonsku som videl len také tie mohyly, kde sú uložené urny. O cintorínoch a chrámoch možno v niektorom z budúcich príspevkov. Tu len pár fotiez z miestneho chrámu.
Obrázky z vnútra chrámu boli robené len z ruky, pretože sme nemali statív. Navyše sme mali šťastie, lebo vo väčších chrámoch je zakázané fotiť a možno i tu by to bolo ťažšie, keby tam je veľa ľudí. Mali sme šťastie.
Asi toľko k bambusom a letným mandarinkám. Za pomoc sme dostali po mandarinkách. Ja mám tak asi tak 10 kg. To my asi vystačí na pár týždňov. Boli radi, že sme im pomohli. Ak Vás niečo zaujalo, pýtajte sa.
Do písania.