Opäť sme sa raz vybrali na výlet, konkrétne k hore Fuji. Nechceli sme na ňu liezť, len ju z diaľky obdivovať a spraviť možno nejaký záber pri východe slnka. Tentokrát sme boli obaja vybavený motorkami a tak nám cesta ubiehala rýchlejšie. Po troch hodinách a 160 km cesty sa dostávame do cieľa nášho výletu.
Vyrážali sme večer o 9:45 a po oblastnej ceste číslo 1 sme sa vydali na východ. Naším cieľom bolo jazero Motosu (本栖湖). Toto jazero leží na severozápad od hory Fuji (富士山). Pre lepšiu predstavu, tu je mapa. Jazero môžete nájsť podla kanji, na na ľavo, mierne hore od Fuji.
Dorazili sme okolo 1 hodiny ráno. Zaparkovali sme motorky na parkovisku vedľa vyhliadky a zišli sme dole k jazeru. Na naše prekvapenie bol celý breh posiaty stanmi. Ostatný raz také nebolo. Vtedy tam boli možno 3 stany a koniec. Chvíľu nám trvalo, než sme našli miesto vhodné na chvíľu odpočinku. Času sme mali tak do 4:40, pretože slnko malo vychádzať o 5:30, čiže už o 5:00 by mohli byť dobré podmienky na fotenie. (pol hodiny pred a pol hodiny po) O 2:30 sme zaspali.
Ráno sme sa vyplazili von zo zarosených spacákov. Už pomaly začínalo svitať, tak sme si našli miestečka a čakali sme na ten správny okamih. Nádej sme mali, hoci z východu bolo vidieť oblaky a opar nad jazerom. Pri východe slnka Fuji nevidíme. Oblaky tam zostali a zakryli nám výhľad. Vyfotili sme aspoň člnkujúcich sa ľudí. Tých tam s východom slnka na jazere pribudlo. Po hodine sme to vzdali a zalomili sme. Hodinka spánku môže len pomôcť.
Zobudili sme sa na zvýšenú teplotu okolia a čulú vravu. 8:00. Čas prebrať sa. Nádherne čistá voda jazera sa nedá odmietnuť. Žiadne usadeniny, žiadny bordel. Dno zo štrku a kamenia. Takéto osvieženie by som si vedel predstaviť každý deň.
Zbalili sme si veci a vydali sme sa nazad. Kvôli bezpečnosti (predsa len sme nenaspali najviac) sa vraciame dlhšou, komplikovanejšou cestou. Z troch hodín sa stáva šesť. Kvôli nepriazni počasia sa vraciame bez jedinej fotky Fuji. 🙂 Možno na budúce.
