Nedá mi pridať ešte pár komentárov k predošlému príspevku o násilí na školách v Japonsku. Bude to hlavne komentár od čitateľa “limboinjapan” na predošlý príspevok uverejnený na serveri japantoday.com.

Škola v Japonsku je síce lacná, no mimoškolské aktivity sú neuveriteľne predražené. 3 dňový výlet do Kyota alebo Nary za ￥100 000, čo je na “naše” asi 900 Euro. V Japonsku nosia študenti uniformy a ako by si niekto mohol myslieť, nie je to preto lebo je to lacne. Jedna uniforma spolu so športovým oblečením stojí ďalších ￥70 000, čo je blízko polovice príjmu predavačky alebo priemerne platenej osoby. To je vcelku dosť, najmä vo veku, keď deti rastú a treba im podchvíľou kupovať väčšie číslo.

Ako ďalej komentujúca píše, Japonský školský systém je založený na uniformite, a keď z nej niekto vytŕča, tak naňho ukazuje najskôr učiteľ a neskôr i spolužiaci.

Ak je dieťa utiahnutejšie, alebo nie je príliš na hry a radšej si napríklad číta, a teda sa neprihlási do rozličných klubov, je za to penalizované v oficiálnom zázname bodového systému a môže to ovplyvniť jeho vyhliadky na strednú školu.

V príspevku ďalej spomína svoju dcéru, ktorá nastúpila na jednu zo 4 High School (obdoba strednej školy na Slovensku) v Tokyu, ktorá má špeciálny prístup, no počas Junior High School (niečo ako druhý stupeň základnej školy) prežívala peklo hlavne pre nezapájanie sa do týchto aktivít, ktoré považovala za decké a za mrhanie času.

Jej triedny učiteľ bol typom nacionalistu, ktorý veril, že všetci Japonci sú rovnaký a preto tých čo nejako vytŕčajú treba dať na správne miesto. Na to využíval skupinku vyvolených študentov, čo situáciu zhoršovalo. Sťažnosti nepomohli, skôr sa jej vysmial, že taký študenti do Japonska nepatria.

Z časti to mohlo byť i spôsobené zmiešaným pôvodom, no podobné skúsenosti mali i iní rodičia detí v danej špeciálnej škole. Ako predtým neznášali školu a snažili sa jej vyhnúť, tak teraz ju majú radi a jej dcéra ma veľmi nabitý kalendár rozličnými záujmovými aktivitami a stretnutiami a vyslovene chce ísť do školy a učiť sa.

Toľko z komentára. Zaujímavé čítanie, hlavne pre to, že to je jeden z osudov skutočného človeka. Na Slovensku bolo počuť tiež o rozličných incidentoch či šikane medzi žiakmi. Natáčanie na mobilný telefón či brutálne bytie a útoky na spolužiakov. Možno psychológovia vedia prečo sa to deje a možno nie. (Žeby to bolo kričanie o pomoc zo strany trýzniteľov?) V každom prípade je to smutné, preto že ničí život mladému človeku, ktorý by za vhodných podmienok mohol byť veľkým prínosom pre spoločnosť. Takto je jeho život v “ohrození” a musí sa zaoberať inými vecami. Často sa obete takejto šikany stávajú jej ďalším šíriteľom a kolobeh sa uzatvára.