Varenie je nie len relax, ale i vcelku fajn koníček. Človek si pri tom môže oddýchnuť a tiež to môže využiť v prípade núdze, keď nastúpi hlad. Ak je jedlo navyše i zdravé, tak to je ďalší bonus do zoznamu výhod varenia.

V Japonsku je viacero druhov zeleniny, s ktorými som sa doma nestretol. Dôvodom asi bude, že sa nepoužívali bežne v školskej jedálni a neboli ani rozšírené medzi pospolitým ľudom. Dnes sa však už situácia začína meniť nie len v obchodoch ale i ohľadne počasia, a tak možno čoskoro bude bežné pestovať na Slovensku zeleninu, ktorá doteraz mala svoje miesto v kuchyni niekoľko stupňov na juh.

Medzi moju obľúbenú zeleniny tu v Japonsku patrí Kabocha, alebo v slovenskom prepise Kabóča. Kabóča je bohatá na beta karotén, železo, vitamín C a draslík. Viac sa dá o nej dočítať na internete. Dnes len uvediem recept, ktorý sa mi osvedčil svojou nenáročnosťou, rýchlosťou a výsledným efektom.

Ošúpanú Kabóču postrúhame na tenké pásiky, prípadne menšie kocky. Takto pripravenú Kabóču pridáme na opraženú, drobno pokrájanú cibuľku, pridáme mleté čierne korenie a chvíľu opražíme. Po chvíli podlejeme vodou, osolíme (mierne) a necháme podusiť. Výsledok by sa mal dostaviť tak o 10 – 15 minút, kedy sa Kabóča pomaly rozdusila a vznikla nám takmer kaša. Takto pripraveným prívarkom je možné zaliať varené zemiaky  alebo zjesť ho len tak, samotný.

Ďalšia možnosť prípravy je nakrájať Kaboču na väčšie kúsky dať ju do vody so sójovou omáčkou (len trochou tej omáčky) a priviesť do varu. Potom stíšiť plameň a variť pokiaľ nie je Kabóča mäkká, aby sme ju vedeli rozkrojiť ľahko. Na takto pripravené kocky Kaboče možno položiť plátok masla a je to.

Čo môžeme ešte využiť sú semená, ktoré sú veľké a podobné tým tekvicovým. Dobré sú buď sušené, alebo mierne opražené.

Momentálne nemám žiadne fotky po ruke, no pri ďalšej príležitosti nejaké fotky určite spravím a podelím sa s nimi.

Do písania, priatelia.