Pyramídy sú vďačnou témou mnohých autorov, ktorí z nich doslova žijú. Teórie, ktoré rozoberajú ich účel či spôsob postavenia sa v internete dajú nájsť na mnohých miestach. Takto publikované teórie nie vždy vyzerajú pravdepodobne.
V nasledujúcom videu je demonštrácia, ako taká stavba pyramíd mohla vyzerať. Neboli použité kamenné bloky, ktoré boli dopravované na miesto stavby z ďalekého lomu, no bloky boli na mieste odliate zo zmesi vápenca, vody a kaolinitu (Al2Si2O5(OH)4). (Kaolinit je ílovitý minerál, ktorý má široké využitie v priemysle. Používa sa napríklad pri príprave zubných pást, pri výrobe keramík, či v medicíne.) Profesor Joseph Davidovits a jeho tím na videu demonštrujú ako je možné z týchto troch látok vytvoriť vápencový betón. Ten je potom pomocou foriem odliaty do blokov priamo na mieste stavby. V porovnaním s dopravou takýchto 2 – 7 tonových na vzdialenosť 100+ km je preprava vápencového piesku určite jednoduchšia.
Joseph Davidovits je materiálový inžinier, ktorý pracuje v oblasti geopolymérov. V nasledujúcom sú zhrnuté dôkazy, ktoré ako materiálový inžinier odvádza z pozorovaní archeológov (egyptológov).
- Tenká vrstva malty na vrchu blokov vzniká počas sušenia, kedy voda cez porézny materiál vychádza na povrch bloku.
- Vlhkosť v priestoroch pyramídy je vyššia ako by človek očakával v púštnych podmienkach, čo je dôsledok vlhkosti uväznenej v priestoroch počas zrenia kvádrov.
- Usporiadanie skamenelín v blokoch je neusporiadané. V prírode sú skameneliny v istých vrstvách, ktoré vznikajú usádzaním. Toto naznačuje, že vápenec bol rozdrobený a následne vyliaty do formy.
- Niektoré bloky majú predĺžené vzduchové kapsule, ktoré vznikli počas tuhnutia cementu, keď sa vzduch snažil dostať na povrch.
- V starobylých opisoch výstavby pyramíd sa nachádzajú krátke drevené bloky, ktoré sú považované za páky či časti žeriavov. Davidovits sa skôr prikláňa k ich použitiu pri budovaní foriem pri odlievaní blokov z hore spomenutej zmesi vápenca, vody a kaolinitu.
- Na blokoch boli nájdené čiary. Nie sú rovné ako v prípade prírodného vápenca, ale vlnité, podobné tým, ktoré vznikajú v betóne.
To že počas stredoveku stavali naši predkovia katedrály z blokov vytesaného kameňa neznamená, že iný (ľahší) spôsob nemohol byť použitý dávno pred nimi. Možno sa na tento proces postupom času zabudlo. Alebo to bol supertajný recept. 🙂 Kto vie.
zdroj: