Nadpis je možno trochu mätúci, no hneď vysvetlím. Iste ste sa stretli s pojmom aromaterapia. Je to dosť módne slovo a v poslednom čase sa dosť používa v rôznych časopisoch o zdraví, zdravom spôsobe života a v rôznych “wellness” časopisoch. Zahŕňa rôzne spôsoby relaxácie a uvoľnenia sa s pomocou rôznych stimulujúcich vôní. Môže to byť i lampička s malou mištičkou na vodu, do ktorej sa pridá pár kvapiek vonného oleja a celé je to vyhrievané malým čajovým kahančekom.

Na mysli som mal však niečo iné. Iste sa pamätáš, keď si ako malé dieťa čakal/a, kým sa dopečie obľúbený koláč a nedočkavo si voňal/a aspoň vôňu, ktorá sa z neho šírila po kuchyni, alebo vôňu čerstvého sena, alebo vôňu nových obliečok do ktorých si si po celodennej únave ľahol/a. Že si na to nepamätáš, že si také nezažil/a? Tak si isto pamätáš na inú vôňu, na tú, čo oslovila práve Teba. Táto vôňa, hoc sa postupom času vytratila, či vyprchala z našich nosov, nevyprchala a nestratila sa z našej pamäte. Tam, niekde hlboko v mozgových závitoch je uložená malinká “vzorka”, ktorá sa v prípade potreby vyloví a použije ako porovnávací etalón. Nedokážu ju vymazať ani drahé parfumy či vône diaľok tohoto sveta. A práve o tom by som sa s vami rád podelil.

Hoc bývame necelých pät minút pešo od školy, dá sa k nej prísť niekoľkými cestičkami. To je japonská špecialita. Ale o tom potom. Zväčša máme svoj “vyšliapaným” chodníček a je to vlastne taký zvyk. No včera som sa trochu odklonil od zabehaného rítusu. Hovorí sa zmena základ života, no bolo to asi trochu takou blbou náladou. Zvolil som trochu inú cestu “domov”. Vracal som sa a v istom okamihu som narazil na zaujímavú vôňu. Len som si pomysel, že čo za známu vôňu to je to, keď som už presne vedel, kde som ju cítil. To sa nedalo pomýliť. Bol som presvedčený, že keby zavriem oči, nadýchnem sa a otvorím ich, tak kráčam s babkou lipovou alejou v svieži letný večer. V ruke horúca čokoláda, ktorú mi babka kúpila cestou z kostola v nemocničnom automate. Trochu ešte páli, no tá vôňa, to je hotová náplasť. Šum lístia s ktorým sa pohráva jemný vánok a hrkútanie hrdličiek v pozadí dotvárajú pokojnú atmosféru aleje. Sem tam sa pristavíme, aby sme pozdravili protiidúch a prehodili s nimi pár slov. Tu prichádza druhý nádych a prebúdzam sa do reality. Teda prebúdzam, isto som nezavrel oči. To sa len mysľou prehnalo niečo ako reklamný spot s názvom pokojný večer. Bola to iba chvíľočka, no prichádzam na iné myšlienky, mení sa nálada a kútiky úst sa snažia prinútiť ústa k úsmevu. Nie úplne, no darí sa im.

Dnes som sa vracal tou istou cestou. Jemné očakávanie, že snáď opäť sa mi naskytne možnosť spomenúť si na niečo z “mladosti” ma pobádalo zrýchliť krok. No nič som nezacítil. Márne som sa snažil zachytiť aspoň malý závan, vôňa bola preč. Na jej mieste bola iná, mne nič nehovoriaca vôňa spáleného oleja. Dokonca teraz mám problém si danú vôňu vybaviť. Nevadí, veď príde iný okamih, kedy sa znenazdajky objaví a poteší. Ten okamih prekvapenia je na tom asi to najkrajšie. Môže sa to stať kedykoľvek. 🙂