No, včera večer som došiel nazad do Japonska. Všetko po starom, len akurát počasie je trochu iné. Teda keď sme odchádzali, tak bolo počasie asi rovnaké ako teraz, no to som bol naň asi zvyknutý. Doma teplota tak okolo 24 stupňov Celzia a vlhkosť, no neviem koľko, no isto menej ako tu. Vo Viedni som nasadol do lietadla, ktoré bolo pekne klimatizované. Úplná parádička. Oni asi na zemi chladia, aby sa ľudia nepotili ako kone v kufre, no tam hore, tam musia asi kúriť. Teplota vo výške 11 km je i okolo – 40 stupňov. Po šiestich hodinách letu si človek i zvykne na takú príjemnú izbovú teplotu.

V Dubai, mieste môjho prestupu, práve stavajú nový terminál. Lietadlá tu parkujú ďalej od terminálu a na dopravenie cestujúcich k nemu používajú autobusy. No a teraz si predstavte ten šok, ktorý asi pocíti každý, kto tu vystupuje. Z príjemnej izbovej teploty s vlhkosťou asi okolo 50 % (to neviem na isto, to len typujem) prestupujete do klimatizovaného autobusu cez 35 stupňové “peklo” s vlhkosťou nie veľmi sa líšiacou od 85 %. Ak si to neviete predstaviť, tak vojdite v lete na poludnie do vyhriateho skleníka, ktorý predtým výdatne polejete. Oblečenie to chvíľočku zvládalo i izolovať, no po asi pól minúte som cítil, ako sa mi rifle zohrievajú a teplo z nich mi sálalo na nohy ako z jednoplatničky. Bolo to ako facka. Ďalšia nasledovala zo “zimy” v autobuse. To bolo skoro ako vyjdenie zo sauny do zamrznutej prírody. A samozrejme ďalšie dve “facky” nasledovali pri prestupe z autobusu do terminálu. Toto sa samozrejme opakovalo i pri nastupovaní do lietadla. Hoci bola noc asi dve hodiny, teplota sa asi od tej dennej moc nelíšila.

V Nagoyi sa to opakovalo ale bolo to o dosť miernejšie, pretože tu sa z lietadla ide priamo cez “chobot” do teminálu a tam je teplota ok. To sa potom dá ľahšie aklimatizovať, hoc vonku sa človek potí, hoc nič nerobí. Ale to bude asi ten “skleníkový efekt”.

Pár fotiek pridám asi časom. Teraz som mierne ospalý.