Zomrieť počas spánku považujú niektorý ľudia ako dobrý spôsob odchodu z tohoto sveta. (Čudný začiatok, ale čo už.) Prebudiť sa na nočnú moru je už o niečom inom. Hoci lepšie sa prebudiť, ako hrať s Krugerom karty. No zobudiť sa ako vám niekto kope do postele, to je trochu nezvyčajné. Chvíľu človeku trvá, kým si uvedomí, čo za monštrum sa to pod tou posteľou skrýva.

Ono to nie je ani monštrum, no obyčajný človek zo Slovenska na zemetrasenie nie je zvyknutý. Najmä ak sa naň prebudí. To dnešné bolo síce slabé, podľa hlásenia “miestneho rozhlasu” len 1. stupňa Richterovej stupnice (pozdravujem Riša), no i tak to riadne “koplo” do mojej postele. V takých chvíľach sa človek zamýšľa, či to tá posteľ vydrží. Potom si uvedomí, že čo tam po posteli, ale čo ten dom? Upokojí sa, veď hádam vedia, čo stavajú. Potom sa opäť vystraší. Vedeli to i v 1977, keď stavali ten môj??? Chcel som napísať, že sa upokojí, lebo inak by už nestál, no …. popravde som už spal len na pól oka.

Na rozdiel od Richterovej stupnice, japonský systém označovania zemetrasení meria “trasenie” na povrchu zeme, preto môže jedno a to isté zemetrasenie byť označené ako stupeň 3 v Tokiu a stupeň 4 v Yokohame a stupeň 3 v Shizuoke. Ináč viac je na nete, konkrétne wiki. Na tejto linke by mal byť obrázok k tomu poslednému.

V oblasti Shizuoka (alebo prefektúre) sa má vyskytovať dooosť silné zemetrasenie každých asi 100 rokov. To ostatné silné akosi mešká. Už asi 20 či 30 rokov. To síce nie je útecha, no možno mu to ešte pár rokov vydrží a zmešká i mňa. :)(