Ostatný Štvrtok som sa zúčastnil na výstave diel Japonského maliara Ito Jakuchu. Tento maliar žil v oblasti Kyouta, počas rokov 1716 – 1800. Pochádzal z rodiny obchodníka a tomuto povolaniu sa venoval do štyridsiateho roku života, kedy prenechal zdedený obchod mladšiemu bratovi. Od toho času sa venoval výlučne maľovaniu.

Používal rozličné techniky a jeho motívom boli zväčša námety z prírody a zo záhrady. Značný čas venoval štúdiu sliepok. 🙂 Super to znie, čo? V skutočnosti študoval ich správanie a pózy, v ktorých ich možno vidieť a na viacerých obrazoch ich dosť verne zobrazuje. (Napr. linka 1, linka 2,  linka 3, atď.)

Ďalší z motívov, ktorému sa venoval sú vyobrazenia kvitnúcich čerešní, sliviek a bambusovým hájikom. (Napr. linka 4) V knihe, ktorá sa dala zakúpiť na výstave, je obsiahnutých asi okolo sto obrazov, ktoré vytvoril. V budúcnosti možno niektoré strany naskenujem. Na internete sa však dá nájsť veľa jeho obrazov.

O čo by som sa ale rád podelil je jeden fragment z obrazu, ktorý je naozaj zaujímavý.

Na obrázku môžete vidieť kone v rieke. No v skutočnosti tam sú vlastne hrochy. V dobe, keď tento obraz Jakuchu kreslil, mal isté informácie o hrochoch, no v živote ich na vlastné oči nevidel. Z počutého a najmä zo znakov, ktoré tvoria meno hroch v japončine 河馬, čo vlastne znamená riečny kôň, dedukoval pravdepodobne ich podobu. Na tento fragment som bol špeciálne upozornený.

Môže sa naskytať otázka, či by pri naozaj dokonalom opise vedel nakresliť tie hrochy dostatočne blízo skutočnosti. V kriminalistike sa zostrojujú skice neznámych páchateľov pomocou opisu svedka, no  na druhej strane je však ťažké predstaviť si niečo, s čím nemá človek  priamu skúsenosť. Predsa len, tvár človeka sme všetci už videli, a modifikácia nemusí byť až taká ťažká. Pri opise niečoho dokonale neznámeho by sa mohla vyskytnúť tendencia prirovnávať to už poznanému.

Neviem, môžete porozmýšľať a napísať svoj názor.