Ostatnú Nedeľu, to jest včera som sa zúčastnil na takom milom love, či skôr zbere. Neviem, ktoré slovo je vhodnejšie použiť, pretože živočíchy sa väčšinou lovia, no v tomto prípade si myslím, že zber (asi ako ovocie či zelenina) bude vcelku vhodné, keďže živočíchy sa vlastne nepohybovali. Ano ano, jedná sa o mušle, alebo podľa slovníka o mäkkýše (shellfish).
Boli sme s Janom pozvaný na večeru k rodine, s ktorou sme boli vykopávať bambusové výhonky. Večera mala byť špeciálna, bambusová, čiže pripravená z bambusových výhonkov. Presne taká, bambusová, i bola. Väčšina pokrmov bola pripravené z bambusu. Jediné nebambusové jedlo bol zeleninový šalát.
Dnešný príspevok bude trochu prírodovedný, pretože sa min naskytla možnosť zúčastniť sa oberania letných mandariniek a tiež vykopávania bambusových výhonkov.
O bambusoch som pred príchodom len počul a keďže v Európe sa bambusy nevyskytujú, tak som ich ani nevidel na vlastné oči. Prvé stretnutie je vždy také pamätné a to moje s bambusmi bolo hneď po príchode do Japonska na letisku. Na letisku v Nagoyi ich majú totiž nasadené priamo vo vnútri v letiskovej hale. V tom čase som si ich pravdaže ani nevšimol, pretože som bol nevyspatý a mierne dezorientovaný. Našťastie sme sa šťastne dostali do cieľovej stanice.
Neskôr, keď som sa zabýval, tak sme sa s bambusom stretali pri cyklo-výletoch, ktoré sme z času načas podnikali vrámci spoznávania okolitého sveta. Také bambusové hájiky boli roztrúsené len tak ledabolo po okolí. Bambus je vlastne tráva, alebo aspoň patrí do tej rodiny (neviem či je to presne ten správny výraz pre radenie podľa druhu) a je okolo 1500 druhov (typov) bambusov. (zdroj: wikipédia) Podľa miestnej poučky sa má bežať do bambusového hájiku či lesa v prípade zemetrasenia. To je kvôli koreňovému systému, ktorý bambus vytvára a ktorým zabezpečuje stabilitu okolitej pôdy. Môžeme si to predstaviť ako železobetón, ktorý je niekoľko násobne odolnejší voči zemetraseniu. Korene bambusu plnia funkciu železnej výplne betónu, v našom prípade pôdy.
Po dosť dlhom čase sa mi podarilo spojazdniť web. Nie že by som nevedel ako, no času nebolo až tak veľa na zvyš. Alebo to bola lenivosť, alebo istý druh apatie. Neviem, no už je to preč a opäť sa púšťam do písania takých kratších príbehov či rozprávaní, ktoré sa prihodili mne, alebo niektorým mojím známym tu v Japonsku. Galéria, ktorú sa mi podarilo spojazdniť (flashová, taká milá) asi využívať nebudem, pretože wordpress má dosť zásuvných modulov, ktoré vedia v tomto dosť uľahčiť prácu.
Takže vitajte a do skorého písania.