A je to tu. Blíži sa koniec mojho PhD. studia. Práca napísana, momentálne pracujem na prezentácii. Čakajú nás dve hodinové prezentácie, ktoré budu spestrené každá po hodinovej diskusii s oponentami. Ako to v Japonsku chodí, ked sa minú normálne otázky v polovici času určeného pre diskusiu, nastúpia otázky nenormálne. Alebo inakpovedané, hodinu treba naplniť. I to je jedna z vecí, ktorú už máme “nacvičenú” za toho dva a pól roka čo sme tu.

Ak sa obzriem späť, tak by som sa k niektorým veciam nerád vracal, niektoré by som isto spravil inak a niektoré by som rád vynechal.  Ale to asi každý. Na začiatku bolo tažké nielen sa dohovoriť, kvôli neznalosti jazyka, ale i niečo si v obchode kúpiť, preťože kandži. Prvý týždeň bol naozaj ťažký. Obedovávali sme v školskej jedálni a keď sme zistili, že v obchode nemáme vela toho čo kúpiť, tak sme chodili i na večere do jedálne. Teraz už samozrejme väčšinu jedál a iných vecí v obchode poznáme, hoc kúpiť napr. odstraňovač na škvrny môže byť ešte stále problém. To viete, keď človek nie je prinútený, tak sa moc neučí. Hoc motiváciou bol ostatný test jazykovej zručnosti. Bol som na stupni č. 4. Ide to smerom k č. 1, čo je teda dost vysoká zručnosť v japončine. Prešiel som štvorkou a som rád. Teraz trochu koketujem s testom č. 3, no to sa ešte uvidí, kolko motivácie budem mať.

Ďalším “préblémom” je tu dobrava. Na bicykli sa dá zájť dosť ďaleko, no na motorke či aute ešte dalej. To je teda vzor vývoja, ako sa to vyvýja. Kto je tu dlhšie, alebo plánuje dlhšie ostať, isto sa mu oplatí spraviť si vodičák a zaobstarať si nejaké auto, či motorku. Nie je to lacný špás, no možnosť navštíviť vzdialenejšie kúty Japonska za to iste stojí.

I pri krátkodobej návšteve Japonska sa isto oplatí pozrieť si Tokyo, Kyoto, prípadne i Osaku. V turistických sprievodcoch sa nájde vela dobrých tipov. Tak sme kupovali napr. hotel na Hokkaide, ked sme šli na konferenciu. Ceny sú tu takmer porovnateľné ako na Slovensku, ak nie nižšie. Elektronika je tu ta najnovšia a o dosť lacnejšia ako na Slovensku. Ako je to v porovnaní s inými EU štátmy, to neviem.

Iste si pamätáte nejaká film, kde japonci vystupovali ako všetko-fotiaci turisti. No, ten obraz je do istej miery pravdou. Radi fotia, radi sa nechávaju fotiť a kto nefotil doma (napr. kvoli cenam foto techniky) tak je vcelku možné, že tu začne.

Neviem čo by som ešte napísal, pretože po dva a pol roku sa mi tu zdá vela vecí už normálnych, hoc si pamätám okamihy, kedy som bol dosť “prekvapený”. No, veď sa môžete opýtať, ak vás niečo zaujíma.