Život v cudzej krajine má svoje čaro, no i isté … ako to nazvať … úskalia. Hej, úskalia, to je to správne slovo. Nepochybne jednou z nich je jazyková bariéra. Kultúrna bariéra je iný príbeh. Práve dnes mi prišiel mail zo študentského oddelenia našej “katedry” (oni to majú trochu inak), ktorý bol kompletne v Japončine.
Nič zvláštne, keďže sa nachádzame v Japonsku, no “katedra” je vytvorená špeciálne pre cudzincov. I názov je v angličtine. Ale na to sme si už zvykli. Jenou z možností je otravovať kolegov Číňanov, ktorý nemajú až taký problém s čítaním Kanji, alebo, ak máme elektronickú verziu, môžeme použiť “http://www.google.com/translate_t”. To síce nedá presný preklad, ale ako isté vodítko to môže byť použité.

Takto sa dá zistiť, čo to vlastne od nás chcú. Toto je ešte tá z jednoduchších činností. Horšie je, keď treba vyplniť nejaký formulár, prípadne viac. Pokiaľ je to niečo štandardné, dajme tomu, že po chvíli snaženia sa k cieľu dopracujeme. Trochu ťažšia a do dnešného dňa nezvládnutá situácia nastáva, ak sa vo formulári objaví pole, ktoré si vyžaduje nejaký opis, malú esej, alebo popis experimentu. Formuláre, ktoré by to “povoľovali” vyplniť v angličtine sa sem sam objavia v spojitosti s univerzitou. Ak to “nepovoľujú”, nastupuje kolegyňa Lei Xu, ktorá mi zatiaľ vždy pomohla. Aj dnes mi pomáhala s tlačivom, ktoré musím vyplniť. Uvedomujem si, aké šťastie mám, že tu vlastne je. Týmto by som sa jej i rád poďakoval. V niektorých prípadoch mi formulár vyplní šéf. No ten je dosť zaneprázdnený, tak nie tak často. Mimochodom, asi mesiac má novú sekretárku. Možno že to bude robiť ona. 🙂
Po roku a pol človek už sem tam nejaké to Kanji pozná, no čo z toho, keď spojenie dvoch či viac Kanji má úplne iný zmysel? V Nagasaki som sa rozprával s jedným jezuitom, ktorý vystaval pred štyridsiatimi rokmi študentské centrum, v ktorom sme prespávali. Hovoril, že hoci pozná dosť veľa Kanji, odborný text (skriptá, vedeckú prácu) má problém čítať, pretože nepozná jednotlivé spojenia Kanji. Samotný Japonci majú problém s čítaním mien. Preto majú vo formulároch kolónku na ich fonetický prepis.

Styk s úradmi nie je jednoduchý (dokonca ani doma, kde im rozumiem), ale nie je to neprekonateľná prekážka. S pomocou ľudí okolo sa to dá zvládnuť a i na úradoch sú zvyknutý, že cudzinec poväčšine nevie “písať” (mal by som asi napísal že kresliť). Vždy sa dá všetko vyriešiť, keď človek zachová pokoj a obrní sa trpezlivosťou.