Pôvodne som chcel napísať, že sú to múzeá japonskej dediny, no v čase svojho rozkvetu to boli stanice na ceste z Kyóta do mesta Edo, čo je dnes Tókyo, a tak tam bol čulý obchodný ruch. Počet obyvateľov v roku 1843 bol 717. V tom roku malo Tokyo už viac ako 1 000 000 obyvateľov a bolo to v tom čase najväčšie mesto na svete. Ale to je o inom.
Magomejuku i Tsumagojuku ležia každé v inej provincii hoc sú vzdialené len asi 7 km. Magomejuku leží v provincii Gifu a Tsumagojuku leži v provincii Nagano. Ale aby som toľko nepísal, tu je pár obrázkov.
Atmosféra bola naozaj historická, taká dosť hustá a takmer na dosah. Ešte trochu viac predstavivosti a bol by som v minulosti. Bolo tam množstvo obchodov, kde sa dalo kúpiť množstvo ručne vyrábaných výrobkov s dlhou tradíciou. A tá sladkosť z jedlých gaštanov bola jednoducho parádna. Na budúce budem asi musieť kúpiť o pár kúskov viac. 🙂
zdroje: